#DámSaZaočkovať
V snahe ochrániť naše spoločné zdravie pred Covid-19, podporiť zaočkovanie väčšiny populácie a zamedziť rýchlo sa šíriacim konšpiráciám, sme vytvorili iniciatívu #DámSaZaočkovať.
V hnutí Progresívne Slovensko vnímame obrovské benefity, ale i obavy spojené s témou očkovania. Odpovede na legitímne otázky k vývoju vakcíny, jej zloženiu či prípadným vedľajším účinkom sú často dezinterpretované.
Nahrajte video, nastavte si Facebookový rámik alebo napíšte status s hashtagom #DámSaZaočkovať. Každé vyjadrenie názoru na sociálnych sieťach môže motivovať k rozhodnutiu iných zúčastniť sa na očkovaní proti Covid-19!
Nahrajte video, nastavte si Facebookový rámik alebo napíšte status s hashtagom #DámSaZaočkovať. Každé vyjadrenie názoru na sociálnych sieťach môže motivovať k rozhodnutiu iných zúčastniť sa na očkovaní proti Covid-19!
Primárnym účelom očkovania, a zároveň úprimnou nádejou nás všetkých, je návrat k normálnemu životu. Priblížiť sa tomuto cieľu nám vakcína pomôže doslova „míľovými krokmi“. Predstavuje obrovský medicínsky, spoločenský a ekonomický prínos, ktorý môže zachrániť tisíce životov v našej krajine.
Zaočkovanie väčšiny populácie na Slovensku nám umožní rapídne znížiť výskyt prípadov Covid-19, a tým aj dlhodobých následkov po prekonaní ochorenia. Prirodzene tak pomôžeme znížiť aj aktuálne nezvládnuteľné počty hospitalizovaných v nemocniciach.
Celý vývoj vakcíny proti koronavírusu trval iba 10 mesiacov, čo z nej robí najrýchlejšie vyvinutú vakcínu v histórií. Avšak tento fakt tiež otvára dvere mnohým fabuláciám a mýtom.
Dôvodom, prečo vznikla tak rýchlo, je samozrejme ohromný spoločenský dopyt a nevyhnutnosť nájdenia účinnej zbrane proti pandémii. Expresný vývoj sa nemohol udiať bez tisícov odborníkov a odborníčiek z celého sveta, najmodernejších technológií a obrovských finančných investícií.
Aj napriek jasným a odborným vysvetleniam koluje internetom množstvo dezinformácií a poloprávd. Pozrite si súhrn najčastejších mýtov spojených s očkovaním.
Zdroj: Mayo Clinic
Mýtus: COVID-19 vakcína nie je bezpečná lebo bola zbrklo vytvorená a testovaná.
Fakty: Mnohé farmaceutické firmy veľa investovali do rýchleho vytvorenie vakcíny proti COVIDu kvôli celosvetovému dosahu pandémie. Mimoriadna situácia si vyžadovala aj mimoriadne riešenie, ktoré však neznamená, že by bolo farmaceutickým firmám umožnené obísť bezpečnostné protokoly alebo dostatočné testovanie.
Prvá povolená vakcína od Pfizeru bola vyvinutá pomocou novej technológie založenej na molekulárnej štruktúre vírusu. Nová metodika vývoja vakcíny COVID-19 umožňuje, aby neobsahovala materiály živočíšneho pôvodu a syntetizovala sa efektívnym bezbunkovým postupom bez konzervačných látok. Táto vakcína vyvinutá spoločnosťou Pfizer / BioNTecH bola otestovaná na približne 43 000 ľuďoch.
Podmienky na povolenie vakcíny sú striktné – nato, aby výrobca biofarmaceutického prípravku získal povolenie na núdzové použitie musí výskum sledovať aspoň polovicu účastníkov štúdie najmenej dva mesiace po dokončení série očkovania, a musí sa preukázať, že vakcína je v tejto populácii bezpečná a účinná. V Európskej únii prešla vakcína kontrolou skupiny odborníkov a odborníčiek zvolaných Európskou liekovou agentúrou.
Mýtus: Už som mal COVID-19 a zotavil som sa, takže nepotrebujem dostať vakcínu COVID-19, keď bude k dispozícii.
Fakty: V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa dalo povedať, či alebo ako dlho po infekcii je niekto chránený pred opätovným získaním COVID-19, alebo teda ako dlho trvá tzv. prirodzená imunita. Prvotné dôkazy naznačujú, že prirodzená imunita voči COVID-19 nemusí trvať veľmi dlho, ale ďalšie štúdie sú potrebné na lepšie pochopenie prirodzenej imunity. Je odporúčané sa dať proti COVIDu očkovať aj keď ste COVID už mali. Tí, ktorí mali COVID-19, by však mali počkať pred očkovaním aspoň 90 dní od diagnózy COVIDu. Ľudia by nemali byť očkovaní, ak sú v karanténe alebo ak majú príznaky COVID-19.
Mýtus: Existujú závažné vedľajšie účinky vakcín COVID-19.
Fakty: Existujú krátkodobé mierne alebo stredne závažné očkovacie reakcie, ktoré ustúpia bez komplikácií alebo dlhodobých nasledkov. Štúdie vakcíny Pfizer ukazujú, že je bezpečná. Asi u 15% ľudí sa v mieste vpichu vyvinuli krátkodobé príznaky (50% tvorili systémové reakcie, predovšetkým bolesť hlavy, triaška, únava alebo bolesť svalov, či horúčka trvajúca jeden alebo dva dni). Pamätajte, že tieto vedľajšie účinky sú indikátorom toho, že váš imunitný systém reaguje na vakcínu, a sú bežné pri podávaní vakcín.
Mýtus: Po podaní vakcíny COVID-19 nebudem musieť nosiť rúško.
Fakty: Môže trvať určitý čas kým sa každý, kto očkovanie proti COVID-19 chce, k nemu aj dostane. Hoci vám očkovacia látka môže zabrániť ochorieť, v súčasnosti nie je známe či vám zabráni chorobu roznášať. Pokiaľ nebudeme vedieť viac o tom, ako vakcína funguje, bude dôležité pokračovať v preventívnych opatreniach, ako je nosenie rúška a odstupy.
Mýtus: Na následky negatívnych vedľajších účinkov vakcíny COVID-19 zomrie viac ľudí, ako by skutočne zomrelo na vírus.
Fakty: Na sociálnych sieťach koluje tvrdenie, že úmrtnosť na COVID-19 je 1-2%, a že ľudia by teda nemali byť očkovaní proti vírusu s vysokou mierou prežitia. Aj takáto miera úmrtnosti je však 10-krát väčšia ako úmrtnosť sezónnej chrípky, a teda stále vysoko nebezpečná. Okrem toho sa úmrtnosť na COVID môže veľmi líšiť a je ovplyvnená vekom, pohlavím a zdravotným stavom pacienta.
Aj keď u niektorých ľudí, ktorí dostanú vakcínu, sa môžu objaviť vedľajšie účinky spôsobené reakciou imunitného systému, nezabudnite, že je to bežné pri liečbe každou vakcínou, ktorá sa nepovažuje za vážnu alebo života ohrozujúcu. Taktiež z vakcín COVID-19 nemožno dostať infekciu COVID-19; sú to inaktivované vakcíny a nie živé vakcíny.
Je dôležité si uvedomiť, že získanie vakcíny nie je len o prežití ochorenia COVID-19. Ide o prevenciu šírenia vírusu na ostatných, ide o vyhnutiu sa infekcii, ktorá môže viesť k dlhodobým negatívnym účinkom na zdravie. Výhody vakcíny neporovnateľne prevažujú nad rizikami pre zdravých ľudí.
Mýtus: Vakcína COVID-19 bola vyvinutá ako prostriedok na kontrolu bežnej populácie buď prostredníctvom sledovania mikročipov, alebo nano transduktorov v našich mozgoch.
Fakty: Neexistuje žiadny „mikročip“ vo vakcíne, a vakcína nebude sledovať ľudí ani zhromažďovať osobné informácie do databázy. Tento mýtus sa začal šíriť po tom, ako sa Bill Gates vyjadril k digitálnemu certifikátu o očkovacích látkach. Technológia, na ktorú sa odvolával, nie je mikročip, nebola implementovaná žiadnym spôsobom, a nie je viazaná na vývoj, testovanie alebo distribúciu vakcíny COVID-19.
Mýtus: Vakcína COVID-19 zmení moju DNA.
Fakty: Prvé vakcíny COVID-19, ktoré sa dostanú na trh, budú pravdepodobne vakcíny proti molekule RNA (mRNA). Podľa CDC vakcíny mRNA fungujú tak, že bunkám v tele dajú pokyn, ako pripraviť proteín, ktorý vyvolá imunitnú odpoveď. Injekčné podávanie mRNA nemení a ani inak neovplyvňuje vašu DNA. Ľudské bunky ktoré prijmú mRNA totiž po prečítaní inštrukcií v molekule molekulu rýchlo zničia a vypustia von zo seba.
Mýtus: Vakcína COVID-19 bola vytvorená použitím plodového tkaniva.
Fakty: Súčasné vakcíny mRNA COVID-19 neboli vytvorené pomocou bunkových kultúr plodu, a ani nevyžadujú ich použitie v procese výroby.
Ako funguje vakcína proti COVID-19?
Comirnaty. Tak sa volá prvá vakcína, ktorú schválila Európska lieková agentúra pre použitie v Európskej únie.
Comirnaty sa podáva v dvoch dávkach do ramena, pričom odstup medzi dávkami je minimálne 21 dní. Úlohou vakcíny je pripraviť ľudský organizmus na obranu voči infekcii Covid-19. Vakcína obsahuje genetickú informáciu (mRNA) na tvorbu spike proteínu, ktorý si telo po očkovaní samé vytvorí. Ide o proteín na povrchu vírusu SARS-CoV-2, ktorý potrebuje na vstup do buniek tela. Imunitný systém človeka následne rozpozná spike proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať. Mediátorova RNA z vakcíny nezostáva v ľudskom tele, ale po krátkom čase sa rozpadne.
Aké účinné je očkovanie?
Adekvátna ochrana proti ochoreniu COVID-19 začína 7 dní po 2. očkovaní. Podľa súčasného stavu vedomostí je asi 95 zo 100 zaočkovaných ľudí chránených pred ochorením. Ako dlho bude táto ochrana trvať, nie je v súčasnosti známe. Keďže ochrana nenastupuje okamžite po očkovaní a nie je vyvinutá u všetkých zaočkovaných osôb, je nevyhnutné, aby ste napriek očkovaniu chránili seba a svoje okolie dodržiavaním pravidiel (držte si odstup, dodržiavajte hygienu, noste masku, pravidelne vetrajte).
Ako dlho trvá ochrana?
V súčasnosti nevieme povedať, ako dlho poskytuje vakcína ochranu. Ľudí, ktorí dostali očkovanie v klinických skúškach budú sledovať ďalšie dva roky, čím sa získa viac informácií o tom, ako dlho ochrana vydrží.
Môžu vakcínu dostať ľudia, ktorí prekonali COVID-19?
Osoby, ktoré boli v minulosti infikované novým koronavírusom, nemusia byť na začiatku očkované, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by sa nemohli dať aj tieto osoby zaočkovať. Odporúča sa najskôr 3 mesiace po prekonaní ochorenia.
Môžu vakcínu dostať aj deti?
Vakcínu sa v súčasnosti neodporúča pre deti mladšie ako 16 rokov. EMA sa so spoločnosťou dohodla, že vakcínu na deťoch otestuje neskôr.
Môžu ľudia s oslabenou imunitou dostať vakcínu?
Máme pomerne málo údajov o reakcii ľudí s oslabenou imunitou. Ľudia s oslabenou imunitou nemusia na vakcínu reagovať dobre, ale nie je dôvod prečo by mali mať obavy o bezpečnosť. Ľudia s oslabenou imunitou môžu dostať vakcínu, keďže COVID-19 pre nich predstavuje väčšiu hrozbu.
Môžu sa dať vakcínou Comirnaty užívať tehotné alebo dojčiacie ženy?
Výskumy na zvieratách doteraz neukázali žiadne nežiadúce efekty na tehotenstvo, napriek tomu sú dáta ohľadom použitia počas tehotenstva veľmi limitované. Aj keď zatiaľ neexistujú oficiálne ukončené štúdie na dojčiacich ženách, Európska lieková agentúra nepredpokladá žiadne riziko.
Rozhodnutie, či používať vakcínu aj v prípade tehotných žien, by malo padnúť až po konzultácii so zdravotníkmi po zvážení všetkých rizík a možných benefitov.
Môžu byť ľudia trpiaci alergiou očkovaní Comirnaty?
Ľudia, ktorí už vedia, že majú alergiu na jednu zo zložiek vakcíny uvedených v časti 6 písomnej informácie pre používateľov, by vakcínu nemali dostať.
U niektorých ľudí, ktorí dostali vakcínu, sa pozorovali alergické reakcie (precitlivenosť). Od začiatku používania vakcíny sa vyskytlo veľmi malé množstvo prípadov závažnej alergickej reakcie anafylaxie. Preto, tak ako pri všetkých ostatných vakcínach, aj Comirnaty sa má podávať pod prísnym lekárskym dohľadom a s vhodným dostupným lekárskym ošetrením.
Ľudia, ktorí majú silnú alergickú reakciu po podaní prvej dávky Comirnaty, by nemali dostať druhú dávku.
Rozhodnutie, či používať vakcínu aj v prípade tehotných žien, by malo padnúť až po konzultácii so zdravotníkmi po zvážení všetkých rizík a možných benefitov.
Môže vakcína obmedziť prenos vírusu z človeka na človeka?
Vplyv vakcíny na šírenie vírusu SARS-CoV-2 medzi ľuďmi nie je dobre preskúmaný. Zatiaľ nevieme povedať, či a nakoľko môžu zaočkovaní ľudia vírus prenášať a šíriť.
Aké riziká sa spájajú s Comirnaty?
Najčastejšie vedľajšie účinky Comirnaty v klinickom skúšaní boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a zlepšili sa do niekoľkých dní po očkovaní. Išlo najmä o bolesť alebo opuch v mieste vpichu, únavu, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, zimnicu a zvýšenú teplotu. Postihli viac ako jedného z desiatich ľudí.
Začervenanie na mieste vpichu a nevoľnosť sa objavila u menej ako jednej osoby z desiatich. Svrbenie na mieste vpichu, bolesť v končatine, zväčšené lymfatické uzliny, ťažkosti so spánkom a pocit chorľavosti boli menej časté (postihli menej ako jednu osobu zo sto). Svalová slabosť na jednej strane tváre (akútna paralýza tvárového svalstva) sa vyskytla zriedkavo – u menej ako jednej osoby z tisíc.
Po podaní Comirnaty sa objavili alergické reakcie vrátane malého počtu prípadov so závažnými alergickými reakciami (anafylaxia). Tie sa objavili, keď sa Comirnaty použila počas očkovacej kampane. Ako pri všetkých vakcínach, vakcína Comirnaty by mala byť podaná pod prísnym dohľadom a s dostupným prípadným lekárskym ošetrením.
Zdroj: Európska lieková agentúra EMA, Fakultná nemocnica v Nitre.